مَنْ مِثْلُ أحمد
Kiyès ki tankou Ahmad?
Ht
Ht
اللهْ اللهُ اللهْ اللهُ
اللهْ اللهُ تَبَارَكَ اللهُ
Allah Allah, Allah Allah
Allah Allah, benediksyon pou Allah!
مَنْ مِثْلُ أَحْمَدَ فِي الكَوْنَيْنِ نَهْوَاهُ
بَدْرٌ جَمِيعُ الوَرَى فِي حُسْنِهِ تَاهُوا
Kilès ki tankou Ahmad nan de monn yo nou renmen an?
Yon lalin plen, tout kreyasyon an pèdi nan bèlte li
مَن مِثْلُهُ وَ إِلَهُ الْعَرْشِ شَرَّفَهُ
بِالْخَلْقِ وَ الْخُلْقِ إِنَّ اللَّهَ أَعْطَاهُ
Kilès ki tankou li? Mèt Twòn nan onore li
Nan karaktè ak nan kreyasyon, vrèman, Bondye te ba li tout favè
وَالشَّمْسُ تَخْجَلُ مِنْ أَنْوَارِ طَلْعَتِهِ
حَارَتْ عُقُولُ الْوَرَى فِي فَهْمِ مَعْنَاهُ
Solèy la vin wouj devan limyè aparisyon li
Lespri lèzòm twouble ap chache konprann sans li
تَبَارَكَ اللَّهُ مَا أَحْلَى شَمَائِلَهُ
حَازَ الْجَمَالَ فَمَا أَبْهَى مُحَيَّاهُ
Benediksyon pou Bondye, ala bèl kalite li yo dous
Li genyen tout bèlte, ala vizaj li klere
يَا عُرْبَ وَادِي النَّقَى يَا أَهْلَ كَاظِمَةٍ
فِي حَيِّكُمْ قَمَرٌ فِي الْقَلْبِ مَثْوَاهُ
O Arab nan Vale al-Nuqa, O moun Kadhima
Nan katye nou an, gen yon lalin ki rete nan kè a
صَلَّى عَلَيْهِ إِلَهُ الْعَرْشِ مَا طَلَعَتْ
شَمْسٌ وَ مَا حَدْحَدَ الْحَادِي مَطَايَاهُ
Lapè Bondye Twòn nan sou li tout tan solèy leve
Pa gen solèy ni gid ki ka swiv chemen li
اللهُ بِالْمَدْحِ لِلْمُخْتارِ مَنَّ عَلَيّْ
عَسَى يُرى لِيَ بَيْنَ المَادِحِيْنَ حَلَي
Allah fè m kado lwanj pou sila yo chwazi a
Petèt m a parèt nan mitan moun k ap chante non li
إِذَا أَتَيْتُ لِأَقْرَا الصُّحْفَ مِنْ عَمَلِيْ
مَالِي سِوَى مَنْ لَهُ فَضْلٌ يُشِيْرُ إِلَىّ
Lè m vin li rejis aksyon m yo
M pa gen pèsonn sof Sila a ki gen favè a, k ap ban m gras li
مُحَمَّدٌ سَيِّدُ الكَوْنَيْنِ وَالثَّقَلَيْـنِ
وَالفَرِيقَيْنِ مِنْ عُرْبٍ وَمِنْ عَجَمِ
Muhammad se mèt de monn yo, mèt djinn ak lèzòm
Epi mèt de gwoup yo, Arab ak sa ki pa Arab
هُوَ الحَبِيبُ الذِّي تُرْجَى شَفَاعَتُهُ
لِكُلِّ هَوْلٍ مِنَ الأَهْوَالِ مُقْتَحَمِ
Li se Byenneme a, nou espere lapriyè l pou sove nou
Kont tout gwo laterè k ap tonbe sou nou
نَبِيُّنَا الآمِرُ النَّاهِي فَلاَ أَحَدٌ
أَبَرَّ فِي قَوْلِ لاَ مِنْهُ وَلاَ نَعَمِ
Pwofèt nou an k ap kòmande byen e ki entèdi mal
Pa gen pèsonn ki pi fidèl nan pawòl li, kit se 'wi' oswa 'non'
كَالزَّهْرِ فِي تَرَفٍ وَالبَدْرِ فِي شَرَفٍ
وَالبَحْرِ فِي كَرَمٍ وَالدَّهْرِ فِي هِمَمِ
Tankou yon flè nan frechè ak lalin plen nan grandè
Tankou yon lanmè nan jenerozite ak Letan menm nan fòs volonte
يِا رَبِّ بِالمُصْطَفَى بَلِّغْ مَقَاصِدَنَا
وَاغْفِرْ لَنَا مَا مَضَى يَا وَاسِعَ الكَرَمِ
O Segnè m, pa mwayen Sila a yo chwazi a, fè n jwenn sa n ap espere a
E padone sa k pase yo, O Ou menm ki gen yon jenerozite san limit
وَاغْفِرْ إِلَهِي لِكُلِ المُسْلِمِينَ بِمَا
يَتْلُونَ فِي المَسْجِدِ الأَقْصَى وَفِي الحَرَمِ
E, O Bondye, padone tout Mizilman yo pou move zak yo
Pa sa y ap resite nan Masjid al-Aqsa ak nan Sanityè Sakre a
بِجَاهِ مَنْ بَيْتُهُ فِي طَيْبَةٍ حَرَمٌ
وَإسْمُهُ قَسَمٌ مِنْ أَعْظَمِ الْقَسَمِ
Pa respè pou ran sila a ki gen kay li nan Tayba kòm kote sakre
E ki gen non li kòm youn nan sèman ki pi gran