بَادِرْ لَقَدْ فَاتَتْكَ الْغَنَائِمْ
Bizkortu! Harrapakinak igaro zaizkizu.
Eu
بَادِرْ لَقَدْ فَاتَتْكَ الْغَنَائِمْ
تَقَاسَمُوهَا وَأَنْتَ نَائِمْ
Ibili bizkor! Galdu dituzu harrapakinak,
Banatu baitituzte zu lo zeundela.
وَلَوْ رَأَيْتَ الَّذِينَ فَازُوا
نُحْتَ كَمَا نَاحَتِ الْحَمَائِمْ
Irabazi zutenak ikusi izan bazenitu,
Usoek bezala egingo zenuke negar-marraka.
إِنْ رُمْتَ أَلَّا تَكُونَ نَادِمْ
قُمْ لِحَبِيبِ الْقُلُوبِ لَازِمْ
Damurik izan nahi ez baduzu inoiz,
Jaiki eta heldu tinko bihotzen Maiteari.
وَلَازِمِ الْبَابَ يَا مُعْنَّى
إِنَّ الْسَّعِيدَ الَّذِي يُلَازِمْ
Egon tinko Atean, ai ene arima nekatu hori,
Benetako dohatsua baita bertan dirauena.
مَنْ لَازِمَ الْبَابَ نَالَ قُرْبا
وَفَازَ بِالْأَجْرِ وَالْغَنَائِمْ
Atean dirauenak hurbiltasuna lortzen du,
Eta saria zein harrapakinak bereganatzen.
وَلَا تَنَمْ سَاعَةَ الْتَّجَلِّي
فَلَيْسَ يَحْظَى بِالْأَجْرِ نَائِمْ
Ez egin lorik Agerpen Gorenaren orduan,
Lo dagoenak ez baitu inoiz saria erdietsiko.
قَدْ جَرَحَتْ قَلْبِيَ الْخَطَايَا
وَلَسْتُ أَلْقَى لَهَا مَرَاهِمْ
Bekatuek sakon zauritu didate bihotza,
Eta ez dut haientzat ukendurik aurkitzen.
سِوَى الْرِّضَا مِنْكَ يَا إِلَهِي
يَا وَاسِعَ الْجُودِ وَالْمَكَارِمْ
Zure onarpena izan ezik, o ene Jauna,
O eskuzabaltasun eta grazi handiko hori.
وَقَدْ تَوَسَّلْنَا يَا إِلَهِي
بِسَيِّدِ الْعَرَبِ وَالْأَعَاجِمْ
Zure hurbiltasuna bilatu dugu, o ene Jauna,
Arabiarren eta ez-arabiarren Jaunaren bitartez.
نَبِيِّنَا الْمُصْطَفَى الْتِّهَامِي
مَنْ جَاءَ لِلْأَنْبِيَاءِ خَاتَمْ
Gure Profeta, Hautatua, Tihamitarra,
Profeten Zigilu gisa etorri dena.