يَا جَدَّ السُّلَالَةْ
Ho Prapatro de la Nobla Genlinio
Eo
يَا جَدَّ السُّلَالَةْ
يَا مَجْمَعَ كَمَالَهْ
Ho Prapatro de la nobela gento
Ho kunvenejo de ĉiu perfekto
يَا جَمِيلًا فِي جَمَالِهْ
جَمَالُكَ لَا مِثَالَهْ
Ho vi, bela en via beleco
Via beleco estas senegala
فَائِقٌ لِلْبُدُورِ
مُقْتَبَسٌ بِنُورِهِ
Superante la plenlunojn
Ili pruntas el lia splendo la lumon
مُشْتَاقٌ أَنَ أَزُورَهُ
عِنْدَهُ الدَّمْعُ سَالَا
Sopirante mi vizitas lin
Ĉe li la larmoj abunde fluis
رُؤْيَاكَ النَّبِيَّ
سَعَادَةٌ هَنِيَّةْ
Vidi vin, ho Profeto
Estas feliĉo ege beata
بِرِيحِهَا الْعِطْرِيَّةْ
فِي النَّوْمِ أَوْ خَيَالَا
Per ĝia parfuma brizo
Ĉu en dormo aŭ en vizio
جِئْتُ لِلرِّحَابِ
وَاقِفٌ بِبَابِه
Mi venis al la sanktaj ejoj
Starante ĉe lia pordo
بِمَجْمَعَ الْأَحْبَابِ
حَطَطْتُ الرِّحَالَ
Ĉe la kunvenejo de l' amatoj
Mi demetis mian vojaĝilaron
أَسَدٌ فَوْقَ نَارَا
حَيْدَرْ الْكَرَّارَ
Leono meze de la fajro
Hajdar, la ĉiam-atakanta
كَمْ بِالسَّيْفِ صَالَ
كَمْ رَعَدَ الْجِبَالَ
Kiom ofte li per glavo frapis
Kiom ofte li tondrigis la montojn
أَهْلِي وَقَبُولِي
بِالزَّهْرَا الْبَتُولِ
Mia espero kaj mia akcepto
Estas per al-Zahra, la Ĉasta
يَا بِنْتَ الرَّسُولِ
بَلِّغِي الْآمَالَ
Ho filino de la Sendito
Plenumu la esperojn
بِزَيْنَبَ الْمُشَيرَةْ
وَنَفِيسَةَ الْكَبِيرَةْ
Per Zejnab, la gvidantino
Kaj Nafisa, la grandulino
وَعَائِشَةَ الْمُنِيرَةْ
أَنْتُمْ خَيْرُ آلَ
Kaj Aiŝa, la lumradianta
Vi estas la plej bona parencaro
أِنَنَا نَوَيْنَا
عِنْدَهُ أَتَيْنَا
Vere ni faris nian intencon
Al li ni alvenis
يَا جَدَّ الْحَسَنَيْنِ
إِنَّ الشَّوْقُ طَالَ
Ho Praavo de Hasan kaj Husejn
Nia sopiro fariĝis longa
قَدَّمْنَا الْهَدِيَّةَ
لِلْعِتْرَةِ الزَّكِيَّةِ
Ni prezentis nian donacon
Al la pura Profeta Familio
صَلَاةٌ عَلَى النَّبِيِّ
هُوَ بَاهِي الْجَمَالِ
Benoj estu al la Profeto
Li estas brilega en beleco