قُلْتُ لَمَّا غَابَ عَنِّي
Povedal som, keď odo mňa zmizol
Sk
قُلْتُ لَمَّا غَابَ عَنِّي
نُورُ مَرَاكَ الْمَصُون
Povedal som, keď sa mi stratilo
svetlo tvojej stráženej krásy
شَفَّنِي وَاللَّهِ سُقْمٌ
فِيهِ قَدْ ذُقْتُ الْمَنُونَ
Pri Alahovi, súži ma choroba,
v ktorej som okúsil samotnú smrť
وَعُيُونِي مِنْ نَحِيبٍ
جَارِيَاتٌ كَالْعُيُون
Moje oči od horkého vzlykania
pretekajú sťa dravé pramene
وَجُفُونِي مَا كَفَاهَا
مَا جَرَى حَتَّى جَفُون
Mojim viečkam nestačili všetky tie slzy,
až kým samy celkom nevyschli
هَامَ قَلْبِي زَادَ وَجْدِي
فَمَتَى وَصْلَكْ يَكُونُ
Srdce mi blúdi v láske, túžba rastie,
nuž kedy nastane naše stretnutie?
غَابَ عَنْ عَيْنِي ضِيَاهَا
يَا قَمَرَ دَارِي الْعُيُون
Svetlo sa mi z očí vytratilo,
ó krásny Mesiac, prines útechu mojim očiam