V údolí al-Aqíq sme sa zišli

my a tie s tmavými očami

Čo si myslíš o Laylinom bláznovi?

Ten zakúsil len zlomok tohto šialenstva

Ó, oči moje, ako ste ma vyčerpali

a ó, viečka moje, ako ste ma opustili

Ó, srdiečko moje, zachovaj si trpezlivosť

voči tým, ktorí sa odo mňa odlúčili

Rozlúčil som sa s nimi v pondelok

a v utorok ráno mi už zúfalo chýbali

Sú to vznešení páni, ktorí ma tu zanechali

roniť krvavé slzy z mojich očí

Plakal som, až kým ma nezačali ľutovať

i vtáky na vetvách stromov

Pri Alahovi, ak zomriem od túžby

umyte ma mojimi vlastnými slzami

Nariekajte nado mnou a vravte

„Tu leží obeť skolená tými očami“

Stále som sa zdržiaval pri jazdných zvieratách

prosiac: „Pre Alaha, odvezte ma

K obydliam môjho ľudu!“

Odišli a ani sa so mnou nerozlúčili

Choď k nim, ó, môj posol

ponáhľaj sa a pobozkaj im ruky

Odovzdaj im môj pozdrav

snáď ma opäť prijmú

Môj posol ku mne prišiel s úsmevom

a riekol: „Raduj sa, zmierenie je tvoje!

Puto chleba a soli medzi vami trvá

prisľúbili mi, že sa s nimi opäť stretneš“