V žeravom uhlíku lásky spálili srdce láskou zblázneného,

a môj údel medzi nimi je len mojím údelom – teraz, keď vzbĺkla vášeň.

Moje slzy a moje chradnutie svedčia o požiari túžby,

a medzi nimi mi zosladlo i moje olúpenie, hoci ich odmietanie trvalo dlho.

Ó, pohonič karavány, skráť mi moju cestu,

a putuj, pri Bohu, v mojom srdci až k Najvyššiemu Spoločníkovi.

A ak ťa stretne žiara Milovaného, postav svoj stan v al-Akíku,

a nechaj blízkych orodovať – možno sa môj Milovaný zmiluje.

Vezmi tohto láskou chorého dlžníka k prahom vznešených;

azda sa zľutujú nad mojou vášňou a mojimi slzami padajúcimi v rytme,

a prijmú ma napriek mojej chybe tam, na tom vznešenom mieste,

a ich spojenie zaženie moju úzkosť a príchod k vode zosladne.

Ó, susedia z al-Ši'bu, zachovajte vernosť tomuto úbožiakovi;

obmäkčite sa, zmilujte sa nad mojimi šedinami – hľa, moje slzy sa prúdom lejú.

Odvráťte zrak od môjho hriechu, veď vďaka tomuto nesmiernemu odpusteniu

mnohí získali blízkosť a zhodenie svojich okov.

Modlitba milujúceho za Milovaného na zrkadle pokoja, ktoré sa vyjavilo,

nech ho ňou môj Pán pozdraví v blaženosti, ktorá nikdy nekončí,

a nech jej voľne darovaný prúd pretečie k vznešenej Rodine,

a nech je vďačnému, ktorý pil, udelená celistvosť vo všetkom bytí.